Sekulárne náboženstvo

              Pri písaní tohto príspevku ma napadlo viacero rôznych pohľadov na tieto druhy náboženstva a ich vplyv na spoločnosť behom minulosti a v súčasnosti. Ako už z dejín vieme náboženstvo odohrávala veľkú rolu pri formovaní spoločnosti a jej orientácii. V mojom príspevku sa začiatkom chcem  venovať hlavným náboženstvám ako kresťanstvo, budhizmus a potom grécke náboženstvá.

            V prvom rade by som chcel spomenúť kresťanstvo. Patrí k náboženstvám, ktoré vo svete zhromažďujú najväčší počet tzv. veriacich. Preto som spomenul tzv. veriacich, lebo toto náboženstvo bolo dlho vnútené a niektoré rodiny a ľudia sa dávali pokrstiť, len zo zvyku bez toho aby vôbec verili a mali presvedčenie. Ale vlastne kresťanstvo kde, a ako vzniklo? Toto náboženstvo je úzko spojené, súvisí s menom Ježiša Krista. O jeho živote a poslaní sme už asi každý počuli. Kresťanstvo pokladá jeho osobu za Syna Božieho, ktorá nás má vykúpiť a nasmerovať život ľudí k životu večnému v blahu. Ježiš je v tomto náboženstve osoba spasiteľa, človeka ktorý pomáha pochopiť učenie Boha zapísané v rôznych knihách ľuďom, človeka s ktorého menom sa spája mnoho uzdravení, a je to človek, ktorý sa vonkoncom obetoval pre ostatných. Ježiš v živote nenapísal o sebe žiadnu knihu, ani sa o jeho živote priamo nepísalo tých časoch. Jeho učenie sa začiatkom šírilo len ústnym podaním a až neskôr bolo spísané. Toto náboženstvo prešlo nohými formami a transformáciami postupom času, pribudli k nemu rôzne ceremónie, zvyky ale aj udalosti vďaka ktorým je často opovrhované spoločnosťou. Ja osobne som vychovávaný od malička v duchu kresťanstva, a preto je mi toto náboženstvo najbližšie. Už v predchádzajúcich príspevkoch som si všimol reakciu, že v mene Božom muselo  byť mnoho obetovaných, zavraždených. Tak hneď zo začiatku si stačí len spomenúť na križiacke výpravy, koľko tisíc ľudí tam zahynulo v tzv. mene Boha. Ale podľa mňa a môjho názoru kresťanstvo v tej dobe bolo ako stvorené  ako puto, alebo zámienka použiť ho ako reklamu pre vládcu získať si ľudí na svoju stranu v „mene Boha“, a splniť si svoj sen ako bol majetok, zlato a to im slúžil Boh, lebo napríklad im hodnostári nasľubovali odpustenie hriechov a vykúpenie. V tej dobe ho použili ako zbraň. A teraz si povedzte mali by ste možnosť a prostriedky dosiahnuť „svojho sna“ tak by ste ich nevyužili. Ľudia v tej dobe boli vychovávaný, v tom že všetko čo robia je v mene Božom, ale čo je v mene Božom už nebolo to čo hlásal Kristus, ale čo hlásala cirkev a čo jej vyhovovalo. Ale tejto tematike by sa dalo polemizovať dlhé hodiny, a veľmi by ma to zaujímalo ako by to skončilo nakoniec. Ďalším príkladom skorumpovanosti cirkvi bolo predávanie odpustkov. Podľa vás budete mať čisté svedomie keď si ho vykúpite? Dá sa za peniaze, majetok kúpiť kľudný spánok? Podľa mňa nie. A toto sú okamihy, keď ľudia obetovali, použili vieru na získanie majetku a tak odsúdili vopred kresťanstvo. Keď si vezmeme čo hlásal Ježiš, keď si vezmeme 10. prikázaní, alebo keď si vezmeme Bibliu nájdeme tam niekde učenie o tom aby sme zabíjali pre naše dobro, nájdeme tam pohŕdanie, ale je niekde spomenuté koľko bude stáť prežieranie aby, nám to Boh odpustil? Jednoducho nie. Toto je zaváhanie jednotlivcom, ktorý konali v mene cirkvi. Prvým človekom ktorý požiadal o odpustenie svet toho čo vykonala cirkev v mene Božom bol Ján Pavol II. A tento jeho čin Oslovil celý svet. V dnešnej dobe Kresťanstvo je v úpadku a tak aj svet mení svoj názor na toto náboženstvo. Keď som bol menší tak sa mi chodenie do kostola veľmi nepáčilo, ale nakoniec ako som bol starší a starší, tak som začal chápať tomu čo mi predkladajú texty a ako dokážu smerovať človeka. Pochopenie Svätého písma nie je jednoduché, nedá sa to naučiť, na to mi poukázal jeden priateľ čo je kňaz. Vtedy som zistil, že si veľa vecí zo samotného Svätého písma zle vykladáme, nechápeme podstatu, hlavnú skrytú myšlienku čo nám chce povedať. Lebo keď si  poriadne uvedomíme hlásanie náboženstva, tak má snahu nám pomôcť viesť lepší život. Kresťanstvo hlása vieru v jedného Boha, v ktorom sú tri osoby. Je pravdou že jeho cirkev má a mala najväčšiu moc vo svete a tak ju niekedy využívala na manipuláciu, ale z druhej strany teraz robí dobré veci pre spoločnosť. Často si kresťanstvo ľudia spájajú s rôznymi sektami. Viem je to nepríjemné keď vám niekto klope  na dvere, určite to bude sekta čo vám chce ponúknuť spásu, svoje knihy a lepší život v „mene Božom“ , ale treba si uvedomiť, že to nieje cirkev ktorú odsudzujete čo reprezentuje kresťanstvo. Osobne ich tiež nemám rád keď mi núkajú rôzne knihy v podchodoch, alebo zvonia a nevedia pochopiť že vás to nezaujíma. Preto by sme si nemali pliesť kresťanstvo s rôznymi  modernými tzv. kresťanskými sektami.

            Ďalším náboženstvom, ktoré by som chcel spomenúť je Budhizmus. Toto náboženstvo vzniklo približne v šiestom storočí pred Kristom V Indii. V tomto náboženstve sa mi páči cieľ poznať vlastného ducha. Toto náboženstvo hlásal, alebo založil princ Sidhárta Gautama. Sadol si v Bódghaji pod posvätný strom a rozhodol sa, že se nepohne odtiaľ, dokedy nedospeje k dokonalému rozvoju svojho ducha. Po niekoľkých dňoch mal zjavenie – stal sa Prebudeným čiže Budhom. Začal putovať po krajoch Indie a učiť. Ako putoval tak bol ubytovaný v kláštoroch, ktoré nechali vybudovať šľachtici ktorý sa pridali k jeho učeniu. Budha objavil štyri základné pravdy :

-         život je bolesť, utrpenie a nestálosť

-         to všetko pochádza z jedného prameňa z túžby získať a vlastniť šťastie a z túžby pripútať sa k životu

-         ak sa potlačí príčina, anuluje sa výsledok, teda ak potlačíme túžbu, nie je dôvod, aby jestvovala bolesť

-         na to aby sa dala potlačiť túžba, treba viesť čistý nesebecký život

Posledná pravda sa nazýva Vznešený osemdielny chodník, je to morálne poučenie na to aby sa dosiahla nirvána. Budhove kázne a príbehy boli spísané v druhom a treťom storočí pred Kristom do kánonu nazývaného Trojaký kôš a je to najstaršia kniha Budhistov. Budhistické hnutie sa delí na dva hlavné smery a to na théravádu (mníšsky charakter) a mahájánu (sústreďuje sa na Budhu ale prijíma aj väčšinu hinduistických božstiev). Všetky budhostické náboženstvá majú spoločnú hlbokú úctu k historickej osobnosti Budhu, ale náboženské sviatky a obrady sa líšia v rôznych krajinách. Spoločný sviatok je narodenie Budhy, ktoré sa oslavuje 8. apríla a Budhova smrť. Toto Náboženstvo je najviac rozšírené v juhovýchodnej Ázii, Tibete, Číne, Kórei, Japonsku. Budhizmus je pre mňa vlastne skôr filozofia ktorá vnáša do života jednoduché myšlienky, ako pominuteľnosť pozemských vecí, prijímanie iných náboženských predstáv. Jednou zo stránok budhizmu, je účasť na čoraz väčších politických hnutiach za slobodu a rovnosť napríklad.  Podľa mňa filozofia budhizmu napomáha človekovi viesť plnší život, napomáha ho k lepšiemu životu a zmieriť sa sám so sebou. 

            Staroveké Grécko sa mohlo za svojich čias pochváliť asi najrozmanitejším náboženstvom. Vďaka tomu že sa nachádzajú blízko mnohých národov sa nechali ovplyvniť ich kultúrou a prevzali rôznych bohov, alebo si ich vytvorili. Väčšina ich obradov, slávností, alebo každodenných činností súvisela s bohmi. Ľudia mali tendenciu si vytvárať polobohov, bohov a dávať im nadprirodzené vlastnosti. Často na počesť bohov sa konali rôzne hry. Najväčšími boli hry ktoré sa konali vo svätyniach každé štyri roky, najmä v Olimpii na Diovu počesť, v Korinte na počesť Poseidóna, na Peloponézkom polostrove sa konali Nerejské hry, v Delfách slávili hry na počesť Apolón, keď sa zmocnil veštiarne.  Z týchto a iných kontaktov vzniklo náboženstvo s rôznymi obradmi a s mytológiou ktorá podnietila vznik bohatej literatúry. V dnešnej dobe ho máme možnosť poznať aj z rôznych filmov, ale rozprávok. Medzi prvých bohov patril Chaos, bohyňa Zem Giana a Eros boh lásky. K gréckej mitológii partia aj Titani ako bol Krokos, alebo Kyklop, potom napríklad Afrodita -bohyňa lásky, Aténa alebo najznámejší boh Zeus. V tomto náboženstve sa môžeme ďalej stretnúť s ochrancami ako boli nymfy, postavami  satyrov, kentaurov. Ľudia si uctievali bohov pri obradoch kde im dávali dary, alebo obete. Obeťami sa začínali každé dôležité udalosti ako svadby, cesty, lokálne sviatky. Bežný ľudia nemali možnosť sledovať rozvoj tohto náboženstva, lebo každá generácia, každá lokalita mala svojich bohov ktorých si uctievali. Tak to postupom času viedlo k zabudnutiu starších bohov a pomalému zániku tohto náboženstva. Lebo ich svetu pomaly vládol chaos namiesto poriadku a uceleného náboženstva.

            V závere podľa mňa náboženstvá vznikli kvôli tomu, že ľudia odpradávna potrebujú v niečo veriť a k niekomu sa obrátiť v prípade núdze. Podľa mňa ich hlavným cieľom bola a je viere niečo nadprirodzené. Ktoré im pomáha viesť lepší život pomocou učenia, alebo ich filozofie a dosiahnuť vyšší cieľ v živote. Ku každému národu sa pripája náboženstvo a je jeho súčasťou.