Stojím si doma vo dverách,
vtom v očiach si vidím strach.
Pocit čo súvisí s rébusmi.
Keď ústach sa voda mení v prach,
a vo vzduchu už vetrím skazy pach.
Pocit to vždy pre mňa nejasný.
Ale viem, stojím teraz pred plánmi,
Tak osud, nádeje trocha dopraj mi.
Žádné komentáře:
Okomentovat